V apríli 1998 ma moja mama otravovala s jednou vecou - pýtala sa ma či by som nechcel ísť so sestrami do Medugorje (pútnické miesto v Bosne a Hercegovine). Ignoroval som ju (komu sa chce ísť na púť modliť sa :-) ale nakoniec som jej slúbil že pôjdem - len preto aby mi dala pokoj :-) Neskôr v lete ´98 som prežíval velmi pekné obdobie svojho života - veľmi ma bavilo akrobatické korčulovanie (skákanie zo schodov, slajdovanie po zábradliach), chodievali sme sa kúpať s kamarátmi na jazerá, bolo to pekné leto so všetkým, čo k tomu patrí. Termín púťe sa blížil (prelom júla a augusta) a ja som si každým dňom viac a viac uvedomoval na akú blbosť som sa dal nahovoriť - ísť na týždeň niekde do kelu sa modliť. Pamätám si, ako som si celú cestu autom (trvá zo Slovenska 12 hodín) v duchu trieskal hlavu o okno v aute a hovoril som si "ja som ale debil" :-) Následne si pamätám ako som si v Medugorje vyberal hygienické potreby a nahnevane ich s buchotom ukladal na poličku v kúpelni :-)
Počas týždňa v Medugorje sme sa zúčastňovali každý deň prednášok, modlitieb a raz denne omše. Na pohlad nuda :-) .... ale niečo sa so mnou dialo. Niečo čo som nečakal, nič som pre to neurobil a ani vo sne by ma to nenapadlo. Cítil som prítomnosť niečoho mocného v ovzduší - začal som cítit a zažívať ako veľmi som milovaný a prjímaný. Cítil som, že Boh ma miluje takého aký som. Bolo to velmi silné, reálne.
Boh o ktorom som počúval od malička ale mal som pocit že mi je hovorené o mimozemšťanoch :-) sa mi v Medugorje stal skutočným, dal sa mi zažiť a odvtedy spolu putujeme životom. Veľakrát som ho opustil a žil si podľa seba, robil kompromisy s hriechom, veľakrát som sa k nemu s lútosťou vrátil.
Verím, že Boh je tu pre každého, miluje každého veľkou láskou a túži po vzťahu s nami. S každým. Nerobí rozdiely, miluje rovnako. Každý človek je preňho dokonalým umeleckým dielom. Rovnakú hodnotu má preňho kresťan, ateista, budhista, pápež, kňaz, prostitútka, feťák.
Verím ze Boh chce vstúpiť do života každého človeka, uzdravovať ho, oslobodzovať, napĺňať láskou a pokojom. Ak čítaš tieto riadky a máš pocit že čítaš o mimozemšťanoch :-) vedz, že Boh má veľký záujem práve o teba. Chce ťa objať a lúbiť. Chel by si? Riskneš to alebo radšej nebudeš riskovať pretože by si musel prehodnotiť svoj život?
Prežiť Boha nieje tažké, pretože to nezávisí na nás ale na ňom - že sa nám ukáže. Nemá to veľa spoločného s našou námahou, nieje to akcia - reakcia, zamakáš duchovne na sebe a uvidíš ovocie. V biblii je napísané že Ježiš povedal "Prosťe a dostanete, hladajte a nájdete, klopte a otvorí sa Vám".
Ak chceš aby Boh vstúpil do tvojho života, povedz mu to.
Môžeš aj takýmto spôsobom:
Bože, ak existuješ, prosím prepáč mi že som sa tebou doteraz nezaoberal. Prepáč mi prosím všetky skutky ktorými som ublížil sebe alebo iným. Prosím ťa vstúp do mojho života, daj sa mi zažiť. Odovzdávam ti svoj život - svoje problémy, radosti, starosti a túžby.
Moja modlitba za Vás je:
Bože, prosím požehnaj týchto ludí, všetko čo žijú a čím prechádzajú. Prosím príď do všetkého, čo je pre nich v živote ťažké. Prosím vstúp do ich životov, vypočuj ich úprimné volanie a daj sa im zažiť. Vylej prosím na nich svoju lásku.
Andrej